Dedinka Herľany leží v malebnej krajine pod úpätím západných svahov Slanských vrchov, v údolí Herlianskeho potoka, približne 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu Košíc. Obec je sprístupnená cestou II. triedy č. 576 Bidovce - Herľany - Vranov nad Topľou, ktorá je napojená na štátnu cestu l. triedy č. 50 Košice - Michalovce. Obec sa skladá z dvoch častí a to časť Herľany a časť Žírovce.
Prvé zmienky o dedinke Herľany sa spomínajú v r. 1487 pod názvom Haryan. Za vlády Jozefa II. sa sem prisťahovali Nemci, ktorí v 19. storočí boli poslovenčení. V roku 1630 sa obec spomína pod názvom Harlyan, v r. 1890 pod názvom Rank-Herlány, v r. 1920 dostáva svoj terajší názov Herľany, maďarsky Herlany, alebo Rankfüred. V roku 1828 mala obec 15 domov a 103 obyvateľov. Pôvodne samostatná obec Žirovce bola v r. 1964 pričlenená k Herľanom. Podľa sčítania ľudu v r. 1991 mala obec 263 obyvateľov a 75 trvale obývaných domov. V súčasnosti je počet obyvateľov okolo 270.
Obec Herľany za svoj rozmach môže ďakovať minerálnym prameňom, ktoré boli známe už v 17. storočí. Ako prvý upozornil na minerálne vody v okolí Herlian a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris.
V rokoch 1772 - 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. V 18. storočí tu vznikli kúpele na liečenie chorôb žalúdočných, črevných, reumatických a ďalších. Keď v r.1869 minerálne pramene už nestačili kryť spotrebu liečivých minerálnych vôd, začal sa v r. 1870 vŕtať vrt, výsledkom ktorého je dnešný svetový unikát „Herliansky gejzír“.
Obec bola v 19. storočí obľúbeným miestom nielen Košičanov, ale aj uhorskej šľachty, ba dokonca výletným miestom Františka Rákocziho. Spoločenský život sa koncentroval v kúpeľnom parku obce. Park bol založený v druhej polovici 19. storočia. Nevyniká veľkosťou ani druhovou pestrosťou - je dokumentom doby vzniku prvej verejnej zelene, ktorá poskytovala určitý priestor pre spoločenský a kultúrny život kúpeľov. Samotný park, ktorý spolu s bývalými kúpeľnými budovami je kulisou pre jedinenčný výtvor Herlianský gejzír pozvoľne prechádza do voľného lesa. V parku je zastúpených spolu 30 taxónov drevín, z toho 10 taxónov ihličnatých a 20 listnatých drevín.
Kúpeľný ráz obce sa stratil po 2. svetovej vojne, keď následky vojny neboli odstránené, takže sa ani neobnovila kúpeľná liečba. Čiastočne renovované kúpeľné objekty slúžili ako reštauračné a ubytovacie zariadenia bývalého Krajského národného výboru, ako školiace stredisko (1950-1955), potom ako rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia (1956-1968), neskôr tu bolo zriadené stredisko pre zahraničných študentov (1968-1983) a od roku 1985 dodnes celý bývalý kúpeľný areál patrí Technickej univerzite Košice na konanie pedagogických, vedeckých, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí.
Zachovalé pamiatkovo chránené budovy sú: klasická kúpeľná budova z polovice 19.storočia „Dargov“, ďalej objekty „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“.
